hudba a text: Jozef Gocman
AmiJe piatok a po všetkých Fuliciach po meste
Gz aút sa valí strašný výfukoCvých plynov Esmrad.
AmiJa s kotlíkom, s gitarou, priaFmo cez námestie
Dmikráčam kľudne na Amimiesto, kde Evraciam sa vždy Amirád.
Oblečený do starých, zelených maskáčov,
ktoré kdesi na Šumave dva roky brat dral.
Pohŕdavé úsmevy partie pankáčov
zvedavo sa pýtajú, kde som to všetko vzal:
FKde si Gvzal, Fpovedz nám Gkde si vzalC - C7…?
refrén:
Všetky Fveci na tramp skryté v batoGhu, lovecký Cnôž čo mi
šúEcha o noAmihu,
zelenú deku zbalenú so spacákom a všetko prikryté deravým širákom.
Sám už Fneviem, kde ktorú vec som Gvzal,
niečo Fzdedil som a nieEčo kupoAmival.
Po chodníkoch letia ľudia ako blázniví
jeden na vlak a druhý beží za expresom.
Narážajú do mňa, hundrú, že som lenivý,
Ja však na rozdiel od nich sa vyhýbam stresom.
Študenti sa zo škôl hrnú v ušiach volkmeny
oblečení do moderných, prepychových šiat.
Preplietam sa v dave medzi nimi zhrbený
čudujú sa, čo všetko som si dal na chrbát.
refrén:
Všetky veci...
Na stanici pozerám na odchody vlakov
niektorí ani tu nemôžu žiť bez lásky.
Zrazu pri mne zastaví sa jeden z piatakov,
pýta si môj preukaz a kladie otázky:
Kde si vzal, priznaj sa, kde si vzal?
refrén:
Všetky veci...